V čase keď našu obec sužovali veľké suchá a strechy domov pokrývala slama vznikali veľké požiare.

Pre riešenie tejto situlácie, bohatší občania založili hasičský zbor.

Zakúpili striekačku ťahanú koňmi, sťahovacie koly, kožené vedrá, lopaty, trúbky a bubon.

K požiarom sa zvolávali zvonením zvonov.

Vznik Dobrovoľného hasičského zboru v obci Šarišské Bohdanovce datuje dokument: "Hlavná správa o zložení a štruktúre hasičskej organizácie Šarišskej župy s prihliadnutím na zadelenie obcí do stotín, oddielov a čiat s menami veliteľov" a uvádza dátum 25. júl 1894. V tomto období bol veliteľom VIII. Bohdanovskej stotiny kňaz Kompamyik István, veliteľom oddielu bol pomocný notár zo Šarišských Bohdanoviec Sztavistyák János. Do oddielu patrili aj susedné obce Ploské a Varhaňovce. Veliteľom čaty bol Fedák Andor, miestny pomocník správcu. 

16. marec 1926

Vyhorelo 30 % slamených budov a stohov. Na čele HZ stál veliteľ Alexander Heber, Juraj Jakub, Juraj Zgola. Hasičský zbor vlastnil 9 kusov rovnošát a náradie s celou výbavou.

27. október 1928

Zhorelo celé hospodárstvo p. Sabola, číslo domu 109

2. december 1930

Požiar u Andreja Sabola, číslo domu 32 a u vdovy Marty Čontofalskej, číslo domu 33. Škoda na majetkoch: vyše 30 200 Kč. Hasičský zbor mal každý rok vyčlenenú sumu vo výške 4 800 Kč.

1933

Celú oblasť Kecerovského a Raslavského panstva preberajú okrsky Bohdanovce, Ploské, Brestov, Varhaňovce a Mirkovce.