| Kňaz s nebom v srdci |
 |
 |
 |
|
A bola jeseň ... novembrová ... krvavá ...
Ozubený čas sa zahryzol do záhrad Lieskovca.
Pred satanmi ukrutnými jediná Božia ovca
zatúlaná v húštinách v strachu sa schováva.
V tom roku meruštvrtom,
na chudobnej valalskej fare,
v beštiálnom terore,
smrť so životom,
hľadeli si do tváre
v kresťanskom Lieskovci –
vraždou kňaza s nebom v srdci.
Pod hlavňami zbraní,
z ktorých padal olovený dážď,
nastal čas krutých vrážd
krkavcov havraních !
Svojmu krvavému umeniu v úkladnom, vražednom zabíjaní,
suverénne holdovali partizáni, ale aj iní páni,
ovešaný železom, čo vraždí a smrť rozsieva.
I o tomto je táto smutná a strašná laudácia.
A za dedinou, cez farskú záhradu
idúc, tam zosnovali podlú zradu.
Telo kňaza o chvost koňa priviazali
a cez štyri chotáre cvalom uháňali.
Zo svojho Lieskovca do Štefanoviec
a cez Žalobín do Gíroviec.
A priam neživý ešte zavolá:
Zastreľte ma ! Nech je tomu už koniec !
Na poslednej ceste už len šmýkal nohy dokaličené.
Ťarbavé kroky unavene ukladal cez zrúbanú oľchu,
veľmi gundžavú a v krokoch nemal už síl ani trochu.
Pred pádom do vody dali mu ešte príučné:
údermi do hlavy lebku mu rozťali
a akoby to bolo málo, dvoma guľkami hlavu mu prevŕtali,
aby tragédiu strastiplného života tak ukončili,
ako sa na lotrov patrí ! A aby bol poriadok vo všetkom,
franforce šiat, ktoré sa cudne hompáľali na tele doráňanom
so samými sinkami – modrinami do rieky Oĺky barbarsky šmarili.
A dodnes nezaznel spravodlivý verdikt za krutosť tohto činu,
ktorý haní národ náš i drahú otčinu.
Zdeptaná morálka, pokrivené paragrafy,
toľké roky hľadajú vrahov ctihodného kňaza Jána Nemca !
Kňaza mučeníka s nebom v srdci.
Príkladného bojovníka za vieru svojej cirkvi.
Starostlivého duchovného otca zbožného ľudu.
Láskavých oviec svojich pastiera verného a dobrého.
Medzi mlaďou Kristových čiat Dona Bosca druhého.
A toto všetko vtedy, v tom čase zvíchrenom sa nesmelo.
Lenže každá lož má krátke nohy a pravda aj na prahu tretieho
tisícročia, chce byť pravdou len !
V triatridsiatom roku svojho mladého veku, opúšťal toto slzavé
údolie kňaz s nebom v srdci – kňaz mučeník Ján Nemec, totálne
stýraný, až na smrť zbičovaný. Jeho krv nebola daromne preliata
ani na rodných lieskovských chotároch, na ktorých silou fortissima
zaznela pravda Kristovho evanjelia:
Krv mučeníkov je semenom kresťanov.
Ó, Lieskovec ... Lieskovec ...
Po toľkých rokoch veniec
lásky živej pletieš
a s modlitbou sa vinieš
ku kňazovi Jánovi Nemcovi
jak na kríži k Pánu Ježišovi.
Obidvaja nevinní,
s mladosťou zauzlenou,
kráčali ťažkým,
svojím žitím ...
A dokedy bude i keď len jeden jediný
šarišský Bohdanovčan
i zemplínsky Lieskovčan,
dovtedy budú aj ich bohumilé dediny.
Dovtedy bude stále živá smutná spomienka
Aj na ctihodného Jána – kňaza mučeníka.
Pamätaj, živý, na lásku mužov slávnych rodnej svojeti.
Na lúč slnka slobody, ktorý tak blažene už 21 rokov svieti
a zhrieva naše rodné chotáre i valaly,
ale aj naše Božie chrámy, tie majestátne katedrály !
Ó, Lieskovec ... Lieskovec ...
Otcov našich rodná zem,
požehnaná dedovizeň ...
Pamätaj, živý, a vedz,
že jeho duchovnú tvár dotváral
aj dôstojný duchovný otec náš,
kňaz s nebom v srdci – mučeník Ján Nemec !
S úctou sa skloňme k jeho ctihodnému menu,
za jeho lásku k Bohu, národu a nám !
Zostáva pre nás príkladný služobník Boží.
Vzdelanec evanjelia, ale aj cudzích rečí.
Osem dokonale ovládal, aj rómčinu !
Napokon krvou posvätil rodnú otčinu !
A preto slávme slávne i tento deň pamätný
v tom našom krásnom a bohumilom Lieskovci,
jak verní a zbožní Kristovci a Národovci !
V tichom srdci zeme, o Pánovu nádej opretý.
Na slávne vzkriesenie,
nech si tíško drieme.
Zem rodná nech mu je ľahká.
V nej sladko nech spí,
v rodných Bohdanovciach Šarišských.
Dobrú noc mu, dobrú ...
či vlastne do videnia v nebi ...
Lieskovec
júl v roku Pána 2010
profesor Michal Franko
skromný básnik od Udavy |
Nájdete nás na facebooku
Sledujte nás na YouTube
Sledujte nás na Twitteri
Napíšte nám