O vývoji osídlenia a o obyvateľoch terajšieho katastra obce v dobách pred prvou písomnou zmienkou z roku 1220 informuje archeologické bádanie. Doba, ktorá uplynula od prvej historickej správy o Šarišských Bohdanovciach dodnes, je len zlomok času, v priebehu ktorého sa ľudská spoločnosť od svojich počiatkov rozvíjala a zdokonaľovala.

Koncom eneolitu (neskorej doby kamennej) a začiatkom doby bronzovej sa tu zdržiaval pastiersky ľud, ktorý svojich mŕtvych pochovával pod vysoké násypy - mohyly. Ľud, ktorý v archeologickej terminológii nazývame ľud kultúry východoslovenských mohýl, mal pomerne chudobnú materiálnu kultúru, resp. predmety svojej dennej potreby vyrábal predovšetkým z organických materiálov - z dreva, kože, textilu - tak, ako je to u nomádskych pastierskych spoločenstiev zvykom. Po týchto materiáloch sa v zemi stopy dochovajú iba výnimočne. Zachovali sa nám však malé východoslovenské pyramídy, ktoré navŕšili nad hrobmi svojich zomretých.

Objavené mohyly ľudu kultúry východoslovenských mohýl dokázateľne potvrdzujú, že okolie obce bolo osídlené už koncom doby kamennej.

Budinský-Krička, Vojtech: Východoslovenské mohyly.

Drienov — Šarišské Bohdanovce, okres Prešov

Severne od Šarišských Bohdanoviec, pri hradskej vedúcej do Prešova, na nízkom horskom hrebeni zistili sa dve skupiny mohýl. Južná skupina pozostáva zo šiestich násypov, ťahajúcich sa takmer v priamej línii po bokoch cesty medzi kótami 287,5 a 306,2. Tri z nich (mohyly 1-3), rozložené v lese pri západnom okraji cesty, patria do katastra Drienova, ostatné (mohyly 4-6), nachádzajúce sa pozdĺž východného okraja cesty a nateraz už rozorané, patria do katastra Šarišských Bohdanoviec (obr. 1). Druhá skupina mohýl zistila sa severne od predchádzajúcej; pozostáva z dvoch násypov v katastri Drienova.

Mohyly prvej skupiny ťahajú sa v dĺžke 650 m západne od Drienova. Najsevernejšia z nich - mohyla 1 - odkryla sa z väčšej časti roku 1949. Nepreskúmane mohyly mali v čase výskumu v Drienove tieto rozmery: mohyla 2 priemer 13,5 m, výška 0,5 — 0,7 m; mohyla 3, ktorej východná časť je porušená cestou priemer približne 15 m, výška asi 1,2 m; mohyla 4 — priemer 20 m, výška ako predchádzajúca; mohyla 5 — priemer približne ako predchádzajúca, výška asi 1 m; mohyla 6 priemer 28 m, výška približne 1,5 m.

Mohyly druhej skupiny (dva násypy) sú v lese západne od kóty 317,6.  Väčšia z nich má priemer 14 m a je 1 až 1,2 m vysoká, menšia ma priemer cca 10 m a je vysoká 0,3-0,5 m; obidve sú zachované.

Mohyla 1 v Drienove, odkrytá roku 1949, mala kruhový pôdorys, na obvode miestami neurčiteľný, priemer 20,3 — 20,6 m a výšku asi 2,23 m. Jej stred bol porušený 4,5 m dlhou a 2,5 m širokou jamou. Tmavý humusovitý zásyp tohto výkopu začínal sa v hĺbke 105 cm pod najvyšším bodom násypu končil sa na úrovni pôvodného terénu v hĺbke 2,2 m pod vrcholom mohyly. Prekopala sa stredová, nezalesnená časť mohyly na priestore v priemere 11 m (obr. 2).

Mohyla bola nasypaná zo žltej hliny, nemala kamennú konštrukciu. Zememeračská značka vo vrcholci mohyly ponechala sa v bloku hliny. Násyp obsahoval ojedinelé uhlíky, menšie zhluky uhlíkov, miestami aj väčšie kúsky zuhoľnateného dreva; boli v ňom iba ojedinelé črepy z rozličných nádob, odštepov z tvrdej horniny a zvierací zub (najskôr z ovce).

Prekvapujúcim nálezom bol neskoroslovanský kostrový hrob z XI – XII. storočia, odkrytý v juhovýchodnom úseku mohyly v hĺbke 113 – 130 cm pod najvyšším bodom násypu, uložený zrejme sekundárne do pravekej mohyly. Telo smerovalo hlavou na západ. Z kostry dospelého jedinca zachovali sa len chatrné zvyšky lebky a pravej stehennej kosti. Pri lebke boli dve veľké esovité záušnice; svedčia o tom, ide o hrob ženy. Násyp na mieste hrobu neukazoval tmavšie sfarbenie. Azda z ďalšieho obdobného sekundárne do mohyly uloženého alebo z pravekého kostrového hrobu pochádzajú zlomky lebečných kostí a zlomok končatinovej kosti, nájdenej v strednej, porušenej časti mohyly.

Západne od stredu mohyly v hĺbke 211 – 215 cm, pod jej samým spodkom, v nepatrne vyhĺbenej obdĺžnikovej jame spočívala na chrbte kostra pravdepodobne dospelého jedinca, ktorej nohy boli roztiahnuté v podobe kosoštvorca. Z kostry ostali len zvyšky lebky, ľavej ramennej kosti a kosti dolných končatín. Situovaná bola hlavou na západ a nohami na východ (obr. 3). Približná dĺžka nevystretej kostry 1,3 m. pri nej sa nenašli žiadne predmety. Tenká vrstva hnedého zásypu plytkej priehlbne hrobu zreteľne sa oddeľovala od celiny, ktorá sa začínala v hĺbke 223 cm pod najvyšším bodom násypu. Celú veľkú mohylu navŕšili zrejme v súvise s týmto hrobom.

Z nálezov štiepanej kamennej industrie ani jeden nie je dôkladnejšie opracovaný. Sú z radiolaritu, rohovca a kremenca. Črepy sú zlomkami z jemnej hliny zhotovených, slabo vypálených nádob hnedej, oranžovej, červenohnedej a čiernosivej farby. Hrubšia spodná vrstva väčšiny črepov je čiernosivá.