Kostol  Tlač

pamatna_kniha

Na západnej časti obce vypína sa do výšky úhľadný rím. kat. kostol, ktorého patronkou je sv. Anna.

Nie je veľký, ale úhľadný. Dookola je železný plot a na južnej strane je hrobka rodiny Keczerovej. Keď vojdeme do kostola, hneď nám padne do oči obraz sv. Anny, ktorá je nad oltárom. Inak kostol je jednoduchý na bielo obieleny.

Kostol je stavaný v slohu románskom. Pred kostolom je kamenný kríž.

V kostole mimo hlavného oltára sú ešte dva menšie po stranách hlavného. Na ľavej strane oltára je kazateľnica na ktorú sa vchádza zo zakristie. Organ je už starý, ale opravený v r. 1924om. Veža nemá zvláštny vchod, ale ide sa z kostola úzkymi schodmi, kde prídeme k trom zvonom. Dva novšie a jeden starý. Na strednom starom zvone je napísané: „Georg Dernl – Jos Nich“ a dátum MDLIII (1603). Veľký a maly zvon bol zakúpený v roku 1926 za 18.000 Kč liate boly v prešovskej zvonolejarni a stredný bol opravovaný tiež tam v rok. 1925. Táto oprava stála 500 Kč.

Ako sme už spomenuli, na južnej strane sa nachádza hrobka, na ktorej sú zachované dva erby Keczeráckej rodiny.

Prvý erb pozostáva zo štítu, na ktorom je zobrazený v plameni stojaci jeleň, ktorý drží v prednej nohe meč a nad štítom je spodobená šermírska prilba. Druhý erb tvorí štít, ktorý je rozdeleny svislou a vodorovnou čiarou na štyri časti. V pravo hore je lev, ktorý drží v prednej nohe kríž, ten samý lev s krížom je v ľavo dole. V pravo dole je orlica, ktorá drží korunu s krížom ta samá orlica je v ľavo hore. Nad týmto štítom, sú dve šermírske prilby. Nad erbami je päťcípa koruna s deväť drahokamami. Ten štít, ktorý je rozdelený na štyri časti, má v stredu menší štít na ktorom je písmeno F a nad písmenom je koruna s krížom (císarská koruna).

Na nádvorie kostola sa ide z juhu, ale vchod do kostola je z východnej strany. Pred vchodom do kostola je kamenný kríž, ktorý dali postaviť: Juraj Čontofalský a Andrej Štec v r. 1891. Dal ho obnoviť Juraj Domanič v r. 1930.

Neďaleko kostola na rozcestí kraj. ciest, je tiež kamenný kríž ktorý dal postaviť: Michal Hrivňák, Michal Bálint a Ondrej Merkovský v r. 1888. Mimo tohto je ešte kríž vedľa cesty, ktorá ide do Brestova, ten dal postaviť: Ján Čontofalský, Ondrej Domanič a Ján Porubský v r. 1900    

Tento kostol bol skoro od základov opravený, lebo už bol v špatnom stave. Veža je nová, lebo pôvodný kostol veže nemal, len drevenú zvonicu. Oprava bola prevedená v r. 1924 a stála 142.000 Kčs. Na túto opravu prispeli zvlášť obyvatelia, ktorí boli v Amerike a to aj ev. a. vyznania.

Kostol bol pôvodne evangelický a dal ho postaviť zeman rod. Keczera.

Keď bolo Thökölyho povstanie potlačené, pritiahol do Prešova krvelačný generál Karafa, ktorý v r. 1687 dal 27 protest. pánov popraviť, medzi ktorými bol aj člen tohto rodu Keczerov a v tej dobe celá rodina Keczeráska, v Bogdanovciach, od strachu prestúpila na vieru rím. kat. a preto, že kostol bol ich majetkom i ten prešiel do ruky rím. kat. cirkvi a od tedy je jej majetkom a stánkom rím. kat. veriacích.

V hrobke nachádzajúci sa členovia rodu Keczer, boli pochovaní ešte v tej dobe, keď bol kostol evangelický.

Tento kostol vlastne nebol prvým kostolom v Bogdanovciach, ale samý prvý kostol bol drevený a vystavený neďaleko tzv. Karoľov dvor. Tento kostol bol zatvorený za prenasledovania evangelikov, ktorý po čase spadol a žiadnu stopu nezanechal po sebe.

Druhý kostol bol murovaný a postavený na terajšom cintoríne, ale Keczerom sa toto miesto nepáčilo a kostol bol prestavený na miesto terajšieho rím. kat. kostola. Na cintoríne i teraz pri kopaní hrobov prichádzajú na základy múrov starého kostola.

Ev. a.v. cirkev v svojom kostole mala pozlátený striebro – platinový kalich.

Prvý kostol bol odňatý ev. a.v. cirkvi násilne tak, že podžupan, hlavný slúžny vnikli oblokom do kostola a vzdor protestu obyvateľstva kostol odobrali a zakázali konať v ňom ev. a.v. bohoslužby. V tom čase obyvateľstvo bolo väčšinou ev. a.v. a to zemepáni boli 2 rím. kat. 1 kalvín a 3 luterani.

 

(v pôvodnom znení)